Rozhovor s Gabrielle Bernátovou

06.09.2017

Trnavská rodačka Gabrielle Bernátová (vlastním jménem Gabriela Kocmálová) je autorkou pěti románů - většina z nich se tematicky zabývá mafiánským prostředím. Přispěla také povídkou do antologie Muži vs. ženy. Je to žena, která se jen tak nevzdává svých snů a svoji lásku ke knihám projevuje naplno. Společně se svým týmem založila nové slovenské nakladatelství Magna, pod jehož záštitou vyšlo letos v květnu druhé vydání jejího díla s názvem Dedička. 

  • Co Tě vedlo k tomu založit si vlastní nakladatelství?

Bol to nápad, ktorý zrel istý čas. S myšlienkou založiť si vlastné vydavateľstvo som sa pohrávala dlho a po istom veľkom sklamaní som sa, aj po naliehaní manžela, rozhodla vydavateľstvo založiť. Musím však upozorniť, že síce vydavateľstvo vlastním, ale je nás viac, ktoré sme sa do tohto projektu dali. V dnešnej konkurenčnej době je fajn, ak si máte s kým rozdeliť prácu. Preto som veľmi rada, že po tejto ceste so mnou ide aj Jaji Paveleková, či Mia Marková. Sme partia strelených žien, ktoré sa vedia povadiť, ale stále držia pokope a preto ma to tak baví. Rozdielnosť názorov posúva hranice a tie nám ukazujú ďalšie možnosti. 

  • Všimli jsme si, že je Magna nakloněna i začínajícím autorům, jak velký je zájem o vydání knih? 

Áno, kedysi som aj ja začínala, takže sme sa rozhodli dať priestor aj novým autorom, ktorí majú chuť písať. Rukopisov máme veľa, občas je zložité vybrať z toho čo nám chodí, ale vždy sa snažíme autorom vyhovieť. 

  • Máte v plánu krom slovenských autorů vydávat ve slovenštině i autory české? 

Samozrejme, tento rok u nás vyjdú dve preložené knihy, jedna z nich pod názvom Poháre túžby od skvelej Markéty Harasimovej a druhá Blondína hľadá od Blanky Svobodovej. 

  • Vydá nakladatelství Magna v reedici i Tvoje ostatní tituly? 

Uvidíme, ako eknihy v tom nevidím problém, ale na tlač si zrejme netrúfnem. Moja fanúšikovská základňa nie je taká veľká, aby som si trúfla na reediciu. Dedičku sme vydali, lebo nebola v kníhkupectvách. Čitatelia sa však môžu tešiť na moje nové diela, ktoré práve píšem. 

  • Na Slovensku jsou Tvé knihy již známé, nedávno vyšla Nevyzpytatelná mrcha v ČR, takže se k Tvému dílu dostane širší okruh čtenářů. Budou v češtině vycházet všechny Tvé knihy?

Nezastavitelná mrcha už vyšla tiež a knihy V dobrom aj v zlom a ...aj v tom najhoršom majú vyjsť budúci rok. Tak uvidíme ako príbehy zaujmú v Čechách. Sama som zvedavá. 

  • Bylo ještě něco před Dedičkou, nebo byla Dedička Tvojí úplně první tvorbou? Nebo je něco, co prozatím zůstává tzv. v šuplíku?

Áno bolo, ale odporúčam čítať len na vlastné riziko 😁 názov diela nenapíšem, tomu sa hovorí trapáááás. 

  • Jak dlouho Ti trvalo, než jsi Dedičku dokončila?

Dedička netrvala dlho, a možno aj to je dôvod, pre ktorý nie je zas takým skvostom aký by som si představovala. Úprimne? Při revydaní som sa veľmi nezameriavala na jej úpravu. Som toho názoru, že autor má rásť. Je pekné, ak autor píše od začiatku dokonale, ale kam sa potom môže posunúť? Sú autori, ktorí to vedia hneď, ale sú aj takí, ktorí potrebujú vyzrieť písaním. Dedičku mám rada, a napriek tomu, že má svoje chyby som rada, že som ju napísala. 

  • Hrdinka Dedičky - Veronika Herianová - není žádná křehotinka. Celkově jsou Tvoje ženské hrdinky silné ženy. Je něco, co Ti napomáhá k utváření charakterů svých postav?

Veľmi často sa stretávam so ženami, ktoré majú vyslovene strach bojovať. Je smutné, že sme v 21. storočí a žena jako bytosť je dosť často považovaná za úbohého člověka. Moje hrdinky sú silné, lebo sa naučili silnými byť. Nemali jednoducho na výber. Naučili sa, že vždy je dôvod prečo bojovať a žiť, a že nič nie je také zlé, že by sa to nedalo prekonať. Každá žena sa musí naučiť žiť so silnými pocitmi, preto sme ženami, ale občas ich musíme zamknúť a zabojovať. 

  • Podsvětí, rodinné klany a intriky... Co Tě vedlo k zasazení příběhu do takového prostředí?

Skutočne sama neviem, možno prostredie, kde som jako dieta vyrůstala. Ono vlastne ani nejde o prostredie v akom príbeh rozprávam, ale o to čo sa v ňom deje. 

  • Která Tvoje románová postava je Tvému srdci nejblíže a proč?

Lea Soranová (pozn. hlavní hrdinka knih Nevyzpitatelná mrcha a Nezastavitelná mrcha), možno aj preto sa objavuje skoro v každej knihe. Ona je proste žena, ktorú zbožňujem a nenávidím zároveň. Je sebaistá, arogantná, krásna, nadmieru cynická a tak citlivá, že niekedy sa sama čudujem koho som stvořila. 

  • Ve Tvých knihách nechybí erotické jiskření. Jak se Ti píšou erotické pasáže?

Erotické pasáže sa nepíšu zle, len člověk musí dávať pozor, aby sa už niekde neobjavili a potom nepôsobili jako okopírovaný text. 

  • Čerpáš pro některá témata z Tvých knih inspiraci z běžného života?

Veľa toho čerpám z běžného života. Rada pozorujem ľudí jako sa správajú v istých situacích. Aj sa dočítam, vidím v televízií, dovziem od priateľov a známých.

  • Jaký je Tvůj nejoblíbenější literární žánr?

Nemám nejaký vyhranený žáner, čítam, čo mi príde pod ruku. Momentálne mám rozčítanú psychoterapiu. 

  • Jsi ranní ptáče, či sova? Ve kterou denní dobu píšeš své příběhy nejraději?

V noci, vtedy je pokoj, nikto ma neruší a môžem si pokojne presedieť za počítačom aj celú noc. 

  • Jaký je takový běžný den majitelky nakladatelství a spisovatelky? 

Ono sa teraz zasmeješ, ale ja chodím aj normálne do práce. Raz ma istý pán vysmial, že pracujem vo vydavateľstve a aj chodím normálne do práce. Začiatky sú ťažké a snáď sa nebudem hanbiť za to, že popri rozbiehaní firmy normálne pracujem. Keď bude vydavateľstvo rozbehnuté a budem si môcť dovoliť zostať doma, potom zostanem. Veľa ľudí si myslí, že rozbiehať niečo (to je jedno čo) znamená, že člověk je při peniazoch. Áno, istý kapitál sme mať na začiatok museli. Som toho názoru, že keď chceme, aby to išlo, tak jako má, musíme si to vydrieť. 


My mnohorát děkujeme za poskytnutí rozhovoru, za odpovědi na všechny naše otázky a přejeme Gabrielle jen samé úspěchy jak v profesním, tak v osobním životě!

Dagmar Garciová
  &
Pavel Polcar


Nakladateletví Magna